ALTHANOVCI

Najstaršie správy o tomto pôvodne bavorskom rode pochádzajú z 12. storočia. Jeho pôvod sa odvodzuje ešte od staršieho šľachtica, Baba z Thannu a Winterstettenu, ktorý žil na prelome 9. a 10. storočia. Rodové meno Althan pochádza z prezývky Dietmara z Thannu, ktorému pre jeho urastenú postavu hovorili ,,der alte Thann” - ,,stará jedľa”. Tento strom a písmená A a T sa objavili aj v erbe rodu.

V Uhorsku bol zrejme najvýznamnejším z rodu barón Adolf (1574 - 7.5.1636), ktorého rodina pochádzala zo Švábska. Adolfov predok Wolfgang Viliam získal v roku 1578 uhorský indigenát (krajinskú príslušnosť, „domovské právo“). Ich rod bol v roku 1608 povýšený do grófskeho stavu na celom území nemeckého cisárstva a Rudolf II. túto hodnosť rozšíril aj na všetky dedičné krajiny Rakúska listinou z 18. júna 1610.
Barón Adolf Althan bol cisárskym vojvodcom, vojenským radcom a kapitánom Ostrihomského hradu a účastnil sa aj na mierových rokovaniach s Turkami.
V r. 1619, počas Betlenovho povstania, bojoval na strane kráľa a so svojím vojskom mal vyraziť proti povstalcom na Slovensku.
Aj keď z pôvodne protestantského vierovyznania, Adolf prestúpil na katolícku vieru. Prejavom horlivosti jeho katolíckej viery bolo založenie dvoch jezuitských domov - v Spišskej Novej Vsi a v Komárne.

Ďalší významný člen rodu Althan, ktorý žil na našom území, sa volal Václav Althan.
Ten si na prelome 17. a 18. storočia vzal za manželku jednu z troch dcér Žigmunda Drugetha Julianu Teréziu, zdedil tak časť z rodového majetku a polovicu kaštieľa v Humennom. Nakoľko Václav s Julianou nemali žiadnych potomkov, ich majetok prešiel na rod Zichy.

Malackú vetvu vytvoril manželský zväzok Mikuláša Jozefa Pálfiho a Anny Sidónie rod. Althanovej. Mikuláš preberá správu malackého panstva a trvale sa tu usídľuje. Jeho manželka Anna Sidónia Pálfiová, rodená Althannová, mu priniesla obrovské kontakty a zabezpečila prístup k panovníckemu rodu.

Spracované podľa:
Novák, J.: Rodové erby na Slovensku I. Martin 1980, s. 41 - 43
Biografický lexikón Slovenska I. (A - B), Martin 2002, s. 58 - 59

16. STOROČIE

V najvýchodnejšej časti Slovenska bola remeselná výroba veľmi slabo rozvinutá. V tejto rozsiahlej oblasti, prevažne Zemplíne, nachádzame len šesť mestečiek, v ktorých boli remeselníci, a to Kráľovský Chlmec, Sečovce, Vranov, Trebišov, Michalovce a Humenné. Významnejšími východoslovenskými strediskami remeselnej výroby boli mestečká Stropkov, Michalovce a Humenné.

Roku 1575 v Stropkove vznikol jeden cech, ktorý združoval príslušníkov až 15 remesiel.

17. STOROČIE

Remeselná výroba mala v 17. storočí v Humennom veľmi silné postavenie. Z hľadiska skladby remesiel tu nachádzame remeslá, ktoré patrili k tzv. silným remeslám. Ide o remeslá, ktoré zabezpečovali bezprostredné potreby a nároky domáceho obyvateľstva. Išlo o výrobky masovej spotreby, medzi ktoré patrili najmä potraviny, teda veľmi významným remeslom bolo mäsiarstvo. Na konkrétne remeslo obyvateľov mestečka, vo viac ako polovici prípadov, poukazujú v tomto období ich priezviská.

1603 - založený prvý cech v Humennom (krajčírsky cech).
1612 - v Humennom bolo registrovaných 24 remeselníkov. V meste bol v tomto roku len jeden mäsiar.
1630 - v Humennom vznikol cech mäsiarov ako v poradí druhý.
1677 - v Michalovciach vznikol mäsiarsky cech. (V Michalovciach bolo v tomto období len 5 cechov). V Humennom bolo cechov dvojnásobne viac. Na základe toho pokladáme Humenné za typické menšie slovenské stredisko remeselnej výroby, v tejto oblasti za najvýznamnejšie vôbec.

18. STOROČIE

Do pol. 18. stor. bolo na Slovensku vyše 90 mäsiarskych cechov. Mäsiari patrili medzi najvýznamnejších remeselníkov vôbec a značná časť z nich okrem vysekávania mäsa obchodovala aj s dobytkom. Mäsiari bývali jednými z prvých remeselníkov, ktorí si nadobudli cechové štatúty.

Veľmi nezvyčajné boli podmienky pre prijatie za majstra alebo pre povýšenie za tovariša. Nešlo totiž o remeselné zručnosti uchádzača ale o to, koľko cechovým majstrom zaplatil. Najťažšie (najdrahšie) podmienky pre tovarišov pri ich prijímaní medzi majstrov stanovili mäsiari. Za získanie majstrovského miesta v Humennom musel každý najprv zaplatiť 5 a ½ zlatého, 24 mís jedla, 1 sud vína, 4 libry vosku a potom ešte odovzdať majstrom cechu ďalších 24 zlatých.

1715 - Mäsiari mohli svoje výrobky predávať nielen na trhoch (výročne, týždenne) ale už aj v obchodoch (denne).
1728 - v Humennom pôsobí 84 remeselníkov z toho 6 mäsiarov (jeden z nich je len podželiarom, teda nie je majstrom). Spolu tu stojí 15 obchodov, z toho päť patrí majstrom mäsiarom (každý majster mal svoj obchod).
1774 - v Humennom bol uzavretý osobitý dohovor, ktorý upravoval vykonávanie mäsiarskeho remesla a postavenie mäsiarov v meste. Dohovor nariaďoval mäsiarom pod trestom pokuty alebo väzenia, predávať iba kvalitné mäso, v prvom rade hovädzie (z volov). Svoje bitúnky a obchody museli mať otvorené po celý rok. V obchodíkoch boli povinní stále ponúkať pre potreby obyvateľov mesta hovädzie, teľacie, baranie mäso, bravčovú slaninu a masť. Zároveň mali dodávať mäso feudálnym vrchnostiam (gróf Csáky, gróf Dernáth). Z titulu prenájmu pozemkov, odovzdávali panstvu 500 libier mäsa a 100 jazykov z rožného dobytka (hovädzie a teľacie mäso). Okrem toho boli povinní pre zemepána zadarmo porážať a spracovávať voly, kravy, ovce, barany a svine.

19. STOROČIE

Začiatkom 19. storočia pôsobí v Humennom 146 remeselníkov. Z toho 85 remeselníkov žije na majetkoch grófa Štefana Csákyho (pôsobia tu len dvaja mäsiari). V prvej polovici 19. stor. dochádza k istému miernemu úpadku remesla v meste. Zníženie počtu remeselníkov oproti začiatku 19. st. spôsobili nízke exportné ambície obyvateľov. Remeselná výroba sa zameriavala len na potreby panstva, obyvateľov mesta a širšieho regiónu.

1816 - vznikla dohoda medzi vdovou grófa Henricha Van Dernátha a Antonom Csákym. Predmetom dohody bolo rozdelenie dôchodkov z prenájmu. V prenájme boli: pálenica, pivovar, výčapy, 16 obchodov, mestský bitúnok, mýto, trh, výlov rýb, výroba tehál, mlyn. Zo všetkých týchto majetkov a úžitkov malo panstvo príjem 7849 zlatých a 24 grajciarov.

1819 - na majetkoch Grófa Csákyho pôsobí až 110 remeselníkov (z toho už štyria mäsiari). V celom Humennom pôsobí 139 remeselníkov s vlastnými dielňami, ktorí sa zaoberajú spolu 23 remeslami. Pracuje tu 5 mäsiarov.

20. STOROČIE

V nadväznosti na živočíšnu výrobu, ako i na potreby obyvateľov mesta a okolia, bolo v medzivojnovom období v Humennom rozšírené vykonávanie mäsiarskej a údenárskej živnosti. Toto odvetvie bolo jedným z mála takých, v ktorých sa popri židovských podnikateľoch podarilo vo väčšej miere uchytiť i českým a slovenským živnostníkom. V tomto období rozbehol výrobu pražských šuniek, jemných údenín a salám Václav Holub. Jeho podnik patril medzi najväčšie svojho druhu, bol vybavený moderným strojovým zariadením na elektrický pohon a zamestnával 5 - 6 pracovníkov. Známou bola i údenárska firma Aleša Sodomku, ktorá tvorila doplnok jeho hostinskej živnosti.

V polovici 20. stor. bola výroba mäsových výrobkov stále sústredená iba v neveľkých výrobniach remeselníckeho charakteru, často spojených s priamym predajom iba v danej prevádzke. Väčšinou sa realizovala individuálne, priamo v jednotlivých domácnostiach.

1972 - otvorenie moderného závodu na spracovanie mäsa v Humennom (výstavba začala už v roku 1965). Závod zamestnáva 230 zamestnancov, ktorý majú zabezpečiť plánovanú výrobu 9500 ton mäsa a mäsových výrobkov. Táto produkcia bola určená pre zásobovanie okresov Humenné a Michalovce. V nasledujúcich rokoch pribudli okresy Vranov a Svidník. Mäsopriemysel v Humennom mal v priebehu svojho rozvoja veľmi dobré renomé a to hlavne vďaka kvalitnej produkcií, celkovej hygiene, ekonomizácií a inovácií výroby. V hodnotení závodov patril tento k absolútnej špičke.

1990 - vznikol Mäsový priemysel, štátny podnik, Humenné.

1995 - štátny podnik je sprivatizovaný a pretransformovaný na akciovú spoločnosť MECOM Humenné. Pod vedením prezidenta spoločnosti Ing. Jána Molnára vsadil podnik na kvalitu a cenovú prístupnosť produkcie. Už po prvom roku sa obrat spoločnosti zvýšil o 22 %. Po rozsiahlych zmenách vo výrobe a investíciách do modernizácie vyrábal MECOM v roku 2000 viac ako 140 druhov tepelne opracovaných a tepelne neopracovaných výrobkov a rôzne špeciality. O ich kvalite svedčia aj rôzne ocenenia (Slovak Gold, Zlatý kosák), ako aj certifikát kvality ISO 9002.

SÚČASNOSŤ

Nová spoločnost Althan pod vedením Ing. Jána Molnára začína písať novú históriu mäsiarstva v Humennom s odkazom na dlhú remeselnú tradíciu a najlepšie mäsiarske skúsenosti v regióne. Značka Althan v mene najvyššej kvality a návratu k tradičnej chuti výrobkov spája najlepšie slovenské suroviny s tradičnými receptami, poctivými výrobnými postupmi a s modernou technológiou.

2011 - vybudovanie úplne nového výrobného závodu Althan v Humennom, orientovaného na výrobu vysoko kvalitných mäsových výrobkov
2012 - otvorenie prvej predajne Mäsiarstvo Althan v Humennom, ktorá sa stáva základom pre novo budovanú, vlastnú predajnú sieť.

ROD ALTHANOV
16. STOROČIE
17. STOROČIE
18. STOROČIE
19. STOROČIE
20. STOROČIE
SÚČASNOSŤ